V závere predošlej časti som vám predstavil jednotlivé kroky, ktoré s vydávaním knihy súvisia a dnes sa spoločne pozrieme na prvý z uvedených krokov. Je ním „kostra príbehu" ako prvý logický celok väčšej časti s názvom „tvorba rukopisu". V nasledovných častiach seriálu sa postupne detailne oboznámime aj s ďalšími krokmi. Jednotlivé kroky som pri tom usporiadal tak aby čo najviac odpovedali časovej následnosti v procese vydávania knihy. Je však potrebné rozumieť tomu, že mnohé z uvádzaných krokov sa môžu v čase prekrývať. Vydanie knihy nie je striktne „lineárny proces" krok za krokom. Samozrejme, že nemôžete knihu tlačiť kým nie je dopísaná, takže vzájomné závislosti jednotlivých krokov rozhodne existujú, ale nájdu sa aj výnimky. Napríklad marketing knihy nie je jeden konkrétny krok a mal by sa prelínať celým obdobím kedy knihu tvoríte. Môžete napríklad v nejakom článku spomenúť, že svoju druhú knihu s pracovným názvom Swingers party alebo stredná kríza veku vydáte na jar roku 2014 aby ju čitatelia začali vnímať :) Podobne rozpočet pre vydávanie knihy, ktorý uvádzam v zozname až na konci, by Vám mal byť zrejmý už na začiatku. Tu ale treba povedať, že sa s ním oboznámite priebežne. V jednotlivých častiach seriálu budeme hovoriť aj o čase potrebnom na daný krok a aj o finančnej náročnosti s tým spojenej. Celkový rozpočet budete ale poznať až na konci seriálu. Bolo by síce možné aby som vám odhadovaný rozpočet prezradil už teraz, ale pokiaľ neviete čo sa za uvedenými číslami skrýva mohlo by vás to zbytočne vystrašiť či znechutiť. A ja by som vás, ako nádejných autorov, nechcel od písania a vydávania kníh odrádzať.
Zopakujme si zoznam krokov, ktoré v celku tvoria proces vydania knihy:
Tvorba rukopisu
Kostra príbehu
Ako ľuďom písať myšlienky
Technické aspekty rukopisu
Ochrana autorských práv
Jazyková korektúra
Získanie ISBN
Tlačiarenská terminológia
Zalomenie do strán
Tvorba obálky
EAN kód
Finálna kontrola
Tlač knihy
Povinné výtlačky
Poplatky
Krst
Distribúcia
Marketing
Rozpočet
Priznám sa aj mňa prekvapilo, čo všetko vydanie knihy obnáša. Keď som sa vydaním svojej knihy začal zaoberať ja, predstavoval som si to asi na tri kroky. Písanie, tlač a predaj. Dobrou správou je, že aj keď je krokov viac, nie je to také zložité akoby sa podľa zoznamu mohlo zdať. Ale postupne. Dnes sa s Vami podelím o to, čo považujem za dôležité pri tvorbe rukopisu knihy. Je to kostra príbehu.
Bez preháňania poviem, že vytvorenie rukopisu knihy je najdôležitejšou časťou procesu tvorby knihy. Kde nie je rukopisu nie je ani kniha. Odľahčene by sa dalo povedať, že je to až Božsky dôležité. Aj v biblii si píše: „Na počiatku bolo slovo." Zdôrazňujem to tak ťažkopádne najmä preto, že túto najdôležitejšiu časť tvorby knihy začínajúci autori najskôr podcenia. No schválne. Koľkí z Vás čakali, že sa v tomto seriáli dočítate o tom ako písať rukopis? Stavil by som sa, že deväť z desiatich autorov si povie: „Rukopis si napíšem vlastným spôsobom poďme sa baviť o procese vydania knihy." Aj v prvej časti seriálu sa v komentároch objavili odporúčania aby som o tvorbe textu nepísal a venoval sa vydávaniu knihy. Aj napriek tomu sa tejto téme chcem venovať. Nie preto, že by som si snáď myslel, že mám patent na to ako dobre písať. Na to sú v našich končinách iní autori s desať tisícami či stá tisícami predaných výtlačkov. Ale jednoducho preto, že si myslím, že zamyslenie sa nad tvorbou rukopisu môže pomôcť bez ohľadu na váš vlastný štýl. Samozrejme Vám nič nebráni túto časť (prípadne ďalšie k tvorbe rukopisu) preskočiť.
Vychádzajme z toho, že každý autor má svoj vlastný osobitý štýl. To je myslím celkom dobrý predpoklad a určite Vás budem nabádať k tomu aby ste si vlastný štýl našli, vycibrili a strážili. Možno sa teda pýtate prečo si nechať radiť o tvorbe rukopisu od niekoho iného? Odpoveď je jednoduchá. Bez ohľadu na žáner, ktorý píšete a bez ohľadu na Váš autorský štýl existujú obecné princípy, ktoré je dobré pri písaní brať do úvahy. Napríklad, ste už asi počuli o „svätej trojici"
Úvod
Jadro
Záver
V dramatickej tvorbe sa skôr používajú časti diela označené ako
Expozícia
Konfrontácia
Rozuzlenie
Akokoľvek zložito to znie je to vlastne jednoduché. V expozícii ide o oboznámenie s hlavnou postavou (postavami) a zadefinovanie ich potrieb. Teda o odpoveď na otázku „O čo postavám v príbehu ide?". Vlastne tým naznačujete príbeh, jeho smerovanie a vytvárate u čitateľa očakávania. V časti konfrontácia následne postavám kladiete do cesty prekážky. To aby sa im nedarilo tak ľahko dosiahnuť to, o čo im ide, lebo to by bola nuda. Že? Konfrontáciou príbeh vlastne „zamotávate". V časti rozuzlenie napokon buď
dovolíte hlavným hrdinom prekážky zdolať aby si čitateľ vychutnal „happy end"
dovolíte prekážkam zdolať hlavných hrdinov aby čitateľ precítil drámu
uhráte remízu hlavných hrdinov v súboji s prekážkami a vynútite si predlženie. To aby si čitateľ kúpil aj druhý diel Vašej knihy :)
Ale dosť bolo športu, poďme späť k písaniu. Preberať detailne ako máte svoj príbeh napísať je nad rámec tohto seriálu. Ak Vás táto téma zaujíma prihláste sa do kurzov písania (áno aj také existujú, www.google.com), alebo siahnite po odbornej literatúre z tejto oblasti. Môžem vám napríklad odporučiť knihu Syda Fielda, Jak napsat dobrý scénář, ktorú v češtine vydalo vydavateľstvo Rybka v roku 2007. Na teraz vám pre písanie rukopisu postačí ak budete vedieť, že čitatelia v zásade očakávajú podobnú štruktúru knihy. Očakávajú, že dostanú úvod do deja, potom zápletku a nakoniec rozuzlenie. Techník ako sa to dá urobiť (lineárne rozvíjať príbeh v čase od začiatku po koniec, flash back keď vstúpite do deja na konci príbehu a spomínate na to čo sa stalo pred tým, ...) je veľa a musíte si pre svoj zámer vybrať tú „svoju".
Ako ale skĺbiť obecné princípy rozprávania príbehov s vlastným štýlom? Jednoznačná odpoveď na to neexistuje, ale obecne je dobré ak pri písaní skúsite nájsť rovnováhu medzi vašou autorskou individualitou a tým, čo je pri písaní dobrým zvykom. Príliš „štandardný" spôsob písania bude skrátka pre čitateľa nudný a naopak. Ak zvolíte príliš individuálny prístup k rozprávaniu príbehu riskujete, že ho čitateľ nepochopí a stratí sa. Preto nič nepokazíte ak sa pred samotným písaním zamyslíte nad tým čo ste od iných čítali Vy a skúsite si to trochu analyticky „rozpitvať". Ako ste sa dozvedeli o hlavnej postave? Čo sú jej charakterové vlastnosti? O čo postavám v príbehu šlo? Na aké prekážky narážali? Ako to dopadlo? Plynul čas v príbehu lineárne? Alebo príbeh obsahoval časové skoky aj do minulosti? To všetko sú otázky s cieľom nájsť v rozprávaní „formu". Skrátka písanie je činnosť síce kreatívna, ale na konci vášho spisovateľského snaženia musí byť niečo čo má štruktúru. A či tomu veríte, alebo nie, platí to pre všetky kreatívne činnosti. Či budete počúvať hudbu, prezerať si obraz alebo oddychovať v záhrade. Ak sa zamyslíte na krásou, ktorú tam vnímate uvedomíte si, že je to „organizovaná krása". Hudba nie je náhodný sled tónov. Práve naopak. Je to veľmi precízne organizovaný sled tónov. Rovnako obraz nie je náhodná spleť farieb, ale kompozične a farebne vyvážená „spleť" farieb. Podobne záhrada či kniha. Pri písaní sa preto snažte zapasovať svoju autorskú kreativitu do cieľovej štruktúry vašej knihy. Inak povedané je lepšie mať štruktúru knihy a do nej sa kreatívne „triafať" čiastkovými textami ako mať množstvo „prudko" kreatívnych textov, ale bez štruktúry celku. Len tak na okraj. Všimnite si čo je uvedené na konci I. časti tohto seriálu. Jeho štruktúra, zoznam krokov pri vydávaní knihy. A prekvapivo tam štruktúra nie je uvedená iba pre čitateľa, aby vedel o čom bude čítať. Je tam uvedená aj pre autora, aby vedel o čom má písať. Isteže by som o vydávaní knihy dokázal písať aj bez štruktúry, ale bolo by to „takové povídání" bez formy. Skrátka, v každej časti seriálu trochu zabrdnutie do niečoho a do niektorých tém aj opakovanie na viacerých miestach bez zrejmej koncepcie. Písalo by sa mi horšie, čo by ste ľahko spoznali podľa toho, že Vám by sa horšie čítalo :). A nič na tom nemení skutočnosť, že tento seriál nemá charakter „dramatického príbehu". Pamätajte si, že aj dramatické príbehy majú štruktúru a vašou úlohou, ako autora, je príbehu štruktúru dať. Samozrejme, že pútavou a vašou individuálnou formou, ale bez štruktúry bude aj vaša najlepšia tvorba iba „neuchopiteľným gejzírom tvorivosti génia", s dôrazom na slovko „neuchopiteľným".
Tým sa vlastne dostávame k myšlienke ako udržať celú knihu „po hromade". Veľa ľudí, ktorí nikdy knihu nepísali majú predstavu, že sa stačí posadiť za počítač a začať písať. Presne týmto spôsobom som postupoval aj ja v prvých dvoch kapitolách knihy KOMPARZISTI - Epizóda I. Josh Parker. Skrátka som mal múzu na niekoľko dialógov a tak som prvé scény knihy napísal bez znalosti širšieho kontextu, len tak „z hlavy". Hoci to bolo príjemné a kreatívne písanie bez obmedzení, veľmi rýchlo som sa začal v príbehu strácať. Keď máte napísaných šesťdesiat strán nie je vôbec zložité stratiť sa v tom, čo ste už čitateľovi povedali a čo ešte nie. Rovnako je pomerne jednoduché stratiť sa v menách vlastných postáv, autách na ktorých jazdia, či iných detailoch, ktoré tvoria výsledný príbeh. Veľmi rýchlo som si uvedomil, že potrebujem pomôcky, ktoré mi umožnia rýchlo dohľadať všetky detailné informácie a smerovať príbeh k zamýšľanému koncu. O to viac, že som sa rozhodol písať pomerne zamotaný príbeh s množstvom postáv a súvislostí. Písať bez štruktúry bola skrátka začiatočnícka chyba. Riešenie tohto problému nie je našťastie nič zložité. Stačí ak si do samostatného súboru napíšete základné údaje o postavách. Mená, adresy, výzory, zamestnania, autá, minulosť, skrátka všetko čo má na príbeh dopad a čo budete o postavách v príbehu spomínať. Pre písanie takéhoto pomocného súboru si zvoľte čo najstručnejšiu formu, aby ste v prípade potreby mohli uvedené informácie rýchlo nájsť. Rovnako dôležité je zachytiť aj charakter postavy, aby ste vedeli ako má na ľudí pôsobiť.
Napríklad:
Tom Parker, renovovaný a bohatý právnik, otec Josha Parkera. Rrozpadá sa mu manželstvo s Elen. So synom Joshom nemá ľahký vzťah nakoľko dospievajúci Josh právnikmi opovrhuje. Tom je mimoriadne ctižiadostivý a ambiciózny. Za roky si v malom provinčnom mestečku vybudoval povesť jedného z najlepších právnikov a veľmi si na nej zakladá. Rovnako tak na spoločenskom statuse a finančnej nezávislosti z toho vyplývajúcej...
Obdobným spôsobom je potrebné rozpísať celý príbeh na jednotlivé „scény" a tieto následne popísať formou krátkych odsekov. Pod „scénou" pritom rozumiem časovo-priestorový celok, v ktorom sa odohráva časť príbehu a dej sa posúva vpred. Scéna teda popisuje kto (postavy), kde (miesto), kedy (čas) a ako (udalosť, dialóg, ...) rozvíja príbeh. Scéna tiež popisuje dôležité „informácie" pre ďalšie súvislosti príbehu. Popis takej scény, v podobe odseku, ktorý bude vo výslednej knihe zaberať asi päť stránok, môže vyzerať nasledovne:
Peter Hill, vydavateľ kníh, prichádza do kancelárie právnika Toma Parkera dosť neohrabaným spôsobom. Tomova asistentka Sylvia ho nedokáže zadržať. Tom jej povie, že je to v poriadku, aby ho vpustila. Peter Hill následne vysvetľuje Tomovi Parkerovi, že má obavu, že je sledovaný FBI. Tom mu naznačí, že s tým mu pomôcť nevie nakoľko nie je trestné zo strany agentov FBI niekoho sledovať. Nakoniec však podpíšu zmluvu a Tom Parker poradí Petrovi Hillovi aby nedával svojím správaním FBI žiadny dôvod na sledovanie. A tiež, že ak existuje dôkaz o jeho nelegálnej činnosti nech agentom neuľahčuje možnosť získať ho. Peter Hill potvrdí, že už na odstránení dôkazov pracuje.
V krátkom odseku popisujúcom scénu môžete nájsť množstvo informácií dôležitých pre príbeh:
Kto (postavy) - Peter Hill (vydavateľ kníh), Tom Parker (právnik) a Sylvia (Tomova asistentka)
Kde (miesto) - kancelária Toma Parkera. Teraz nie je dôležité či už čitateľ vie kde sa kancelária Toma Parkera nachádza a či vie ako vyzerá. To je síce dôležitá vec, ktorú treba autorsky vyriešiť tak, aby ste kanceláriu opísali prvýkrát keď o nej bude reč. Pri ďalších „návštevách" v kancelárii sa už čitateľ „nájde", prípadne mu „napoviete" pripomenutím miesta, alebo výraznej časti nábytku v kancelárii.
Kedy (čas) - ten spolu s postavami a miestom tvorí „ďalšiu svätú trojicu" rozprávania príbehu. Zaujímavosťou je, že v odseku popisujúcom scénu vyššie čas nie je uvedený. To ale neznamená, že čas neplynie resp. že si čitateľ žiadny konkrétny čas tejto scény neodvodí. O vzťahu postáv, miesta a času si povieme podrobnejšie v ďalšej časti seriálu.
Udalosť, dialóg - Všimnite si vety o tom ako Peter Hill prichádza (udalosť) neohrabane, Sylvia ho nevie zastaviť, Tom jej povie aby Petra vpustila (dialóg). Neskôr sa Peter sťažuje, že ho FBI sleduje a Tom mu hovorí, že na to FBI má právo a radí Petrovi aby svojím správaním FBI v sledovaní nepodporoval (zase dialóg). Tu sa vlastne odohráva príbeh! Tieto vety v popise scény sú podkladom pre dialógy postáv vo výslednom texte.
Ďalšie informácie príbehu - V tomto konkrétnom popise scény je veľmi dôležitá veta informácia „Peter Hill potvrdí, že už na odstránení dôkazov pracuje." Bez toho aby som prezrádzal viac je toto jedna zo zápletiek knihy. Teraz nie je dôležité aká. Dôležité je aby ste si pamätali, že do kostry príbehu si máte poznačiť aj takéto informácie, ktoré tvoria Váš príbeh. Inak povedané ak v nejakej časti knihy popíšete to ako Peter Hill sľúbil svojmu právnikovi, že sa zbaví dôkazov, neskôr Vás (pobaví, vystraší, ...) keď sa v inej časti knihy dozviete na osud, ktorej postavy to má vplyv.
Uvedeným spôsobom by ste to kostry príbehu mali zachytiť celý váš príbeh! Scénu na scénou popísať do krátkeho odseku podobne ako uvádzam vyššie a v takom slede ako budú uvedené vo finálnom texte. Vytvoríte tak dokument o rozsahu niekoľko strán, ktorý keď si prečítate od začiatku do konca, mal by dávať zmysel a mal by rozprávať príbeh.
V prípade mojej knihy KOMPARZISTI - Epizóda I. Josh Parker som k vypracovaniu takejto „kostry príbehu" pristúpil až v čase keď som mal hotových šesťdesiat strán. Nemusel som síce napísané strany prepísať, ale musel som ich obsah spätne zachytiť do kostry príbehu. Vo výsledku mi takýto pomocný súbor umožnil zladiť časové a miestne súvislosti príbehu a uistiť sa, že príbeh smeruje do želaného cieľa. Bola to cenná aj keď asi zbytočne drahá začiatočnícka skúsenosť. Keby som nepísal svoju prvú knihu asi by som to vedel . Jednoducho príbeh na tristo stranách, ktorý píšete možno viac ako rok, neudržíte v hlave! Je jedno či použijete spôsob, ktorý uvádzam alebo si vypracujete vlastný. Musíte však mať mechanizmus ako sa uistíte, že dej vo vašom príbehu plynie postupne od začiatku do konca, a navyše, že dej plynie cez body, ktoré sú pre príbeh dôležité. Že sa skrátka čitateľ dozvie čo sa dozvedieť má, že sa to dozvie vtedy keď sa to dozvedieť má. A samozrejme, že sa to dozvie spôsobom, ktorým s to podľa vás dozvedieť má (udalosť, dialóg, ...). Platí to samozrejme aj opačne a váš mechanizmus ako držať štruktúru príbehu po hromade musí zaistiť aj to, že sa čitateľ nedozvie, čo sa podľa Vás ešte dozvedieť nemá.
Súbor s kostrou príbehu vám ale môže pomôcť aj inak. Môžete si ním napríklad uľahčiť orientáciu v tom čo už máte napísané a čo máte ešte písať. To vám umožní po dlhšej prestávke pokračovať v písaní tam kde ste prestali, alebo dokonca písať „s preskokmi". To môže byť naozaj dôležitejšie ako sa na začiatku môže zdať. Písanie knihy je práca na niekoľko mesiacov (ak ste šikovnejší tak sa ospravedlňujem), a väčšina začínajúcich autorov ju navyše absolvuje ako „záujmovú činnosť" popri zamestnaní. Ľahko sa teda môže stať, že nebudete môcť písať celé dni alebo dokonca týždne. Buď nebudete mať inšpiráciu, alebo jednoducho nebudete mať na písanie čas. Ak ale máte vypracovaný dobrý systém správy kostry príbehu môžete jednoducho začať písať tam kde ste skončili. Pozriete sa do súboru s kostrou príbehu, nájdete si poslednú časť ktorú ste rozpisovali a pokračujete. Hoci aj kostra príbehu môže byť pomerne rozsiahla je vždy jednoduchšie orientovať sa v takejto kostre príbehu ako opakovane čítať stovky strán výsledného textu knihy a hľadať v nich konkrétnu informáciu. V dokumente kostry príbehu si môžete zvoliť rôzne formy zvýrazňovania a poznámok, ktoré Vám uľahčia prácu. Ja som si napríklad jednotlivé odseky (budúce kapitoly knihy) zvýrazňoval podľa toho, ktoré časti som už mal finálne napísané, a ktoré naopak ešte nie. Vždy keď som sa po dlhšej prestávke vrátil k písaniu, našiel som si poslednú zvýraznenú časť a pokračoval som v písaní od miesta kde som pred tým skončil. Pozrite si napríklad nasledovné zvýraznenie odseku, ktorý som uvádzal vyššie ako vzor pre kostru príbehu.
Peter Hill, vydavateľ kníh, prichádza do kancelárie právnika Toma Parkera dosť neohrabaným spôsobom. Tomova asistentka Sylvia ho nedokáže zadržať. Tom jej povie, že je to v poriadku, aby ho vpustila Peter Hill vysvetľuje Tomovi Parkerovi, že má obavu, že je sledovaný FBI. Tom mu naznačí, že s tým mu pomôcť nevie nakoľko nie je trestné zo strany agentov FBI niekoho sledovať. Nakoniec však podpíšu zmluvu a Tom Parker poradí Petrovi Hillovi aby nedával svojím správaním FBI žiadny dôvod na sledovanie. A tiež, že ak existuje dôkaz o jeho nelegálnej činnosti nech agentom neuľahčuje získať ho. Peter Hill potvrdí, že už na odstránení dôkazov pracuje.
Červeným textom zvýraznená časť, predstavuje to, čo už som mal vo rukopise napísané vo finálnej podobe. Teda v súbore s rukopisom knihy už existovala kapitola, v ktorej už zvýraznené udalosti a dialógy existovali. Naopak, čiernou farbou, iba podčiarknutá časť textu, predstavuje to, čo bolo potrebné ešte napísať. Ako je zrejmé, zvýraznenie sa končí v časti, kde Tom Parker naznačuje Petrovi Hillovi, že nie je trestné ak ho FBI sleduje, a že ak hľadá jeho právne služby za účelom prípadnej žaloby na FBI tak mu s tým nepomôže. Podľa tohto zvýraznenia v kostre príbehu (je to samostatný dokument v počítači, ak to z doterajšieho popisu nie je zrejmé) som si v rukopise knihy (iný dokument v počítači) nalistoval miesto danej kapitoly a vedel som, že mám pokračovať písaním dialógu Petra Hilla a Toma Parkera, ktorý smeruje k podpisu zmluvy o právnom zastupovaní. To ako vyzerá tento konkrétny odsek z kostry príbehu, rozpísaný do konečnej podoby môžete nájsť v knihe KOMPARZISTI - Epizóda I. Josh Parker v kapitole 3 na stranách 40 až 46.
To ale ešte stále nie je všetko, čo vám pomocný dokument s kostrou príbehu môže priniesť. Môžete si napríklad farebne označovať mená postáv, napríklad podľa toho či ešte v príbehu existujú (žijú). Môžete tak nejakú postavu písať klasickou čiernou farbou pokiaľ v deji ešte existuje a v kapitolách po jej smrti si ju môžete označovať inou farbou. Obdobne si môžete farebne alebo inak označovať miesta deja. S veľkou pravdepodobnosťou sa Váš príbeh bude v čase odohrávať na rôznych miestach a nie je na škodu mať v kostre príbehu rozumne vizuálne zachytené kde sa dej práve odohráva. Pri listovaní kostrou príbehu môžete tak na prvý pohľad vedieť, či sú Vaše postavy práve v Košiciach, alebo v Las Vegas. Forma zvýrazňovania a význam zvýraznenia je iba na Vás. Záleží len od toho čo všetko Vám pri práci pomôže. Pamätajte si ale, že súbor s kostrou príbehu má tri hlavné funkcie:
Uľahčiť vám hľadanie informácií vo vzťahu k príbehu. Teda čo ste čitateľovi povedali kedy a ako
Uistiť sa, že príbeh ako celok dáva zmysel a to čo píšete smeruje v želanému cieľu
Pomôcť vám orientovať sa v tom čo máte napísane a čo ešte nie
Samozrejme aj farebné zvýrazňovanie v súbore s kostrou príbehu má svoje limity a ak si zvolíte príliš zložitý spôsob označovania informácií môže sa súbor stať neprehľadný. Zvoľte si preto spôsob, ktorý Vám vyhovuje a dokážete sa v ňom ľahko orientovať. Trochu so súborom kostry príbehu experimentujete a určite si nájdete to čo Vám bude najlepšie sedieť. Keď budete mať svoj spôsob práce s kostrou príbehu jasný a kostru príbehu napísanú vrelo vám odporúčam aby ste si ju niekoľko krát prečítali. Pri jej čítaní sa uistite či je v nej všetko podstatné. Či sa príbeh vyvíja v čase a či tak ako sa vyvíja má potrebné zápletky a dynamiku. Či na prvej strane nie je jasné ako príbeh skončí aby sa čitateľ nenudil. A naopak, či na poslednej strane je jasné ako to skončilo (ak to skončiť malo). Skrátka si pri čítaní kostry príbehu uvedomte či máte príbeh vystavaný správne. Expozícia, konfrontácia a rozuzlenie.
To sa už dostávame na koniec II. časť seriálu o tom ako si knihu môžete napísať a vydať sami, ktorá sa venovala tomu ako zostaviť kostru príbehu a udržať tak knihu „po hromade". V ďalšej časti sa pozrieme na to ako sa príbeh skladá v hlave čitateľa :) a ako máte tento proces autorsky riadiť.
A nezabudnite, že na sociálnej sieti Facebook môžete požiadať o pridanie do skupiny https://www.facebook.com/groups/148316455254259/ kde nájdete všetky zverejnené diely seriálu, vo formáte PDF, a rovnako informácie o mojich ďalších aktivitách.
