Seriál: Ako vydať knihu. Časť I. – Čo by ste mali vedieť na úvod

Autor: Boris Rybár | 28.12.2013 o 15:10 | (upravené 28.12.2013 o 17:03) Karma článku: 5,26 | Prečítané:  909x

Keď sa koncom roka 2011 dostala na trh moja kniha Komparzisti - Epizóda I. Josh Parker, predstavovalo to pre mňa čosi ako splnenie chlapčenského sna. Predchádzajúcich štrnásť mesiacov spisovateľskej práce bolo zavŕšených a ja som očakával prvé ohlasy na svoju knihu. Samozrejme ako začínajúci autor som očakával ohlasy hlavne zo svojho okolia a faktom je, že tie na seba nenechali dlho čakať. Vypočul som si množstvo pochvál a ako to v živote chodí, aj množstvo kritík či námetov na zlepšenie. Ale skôr ako ohlasy na knihu samotnú ma prekvapilo, koľko ľudí sa zaujímalo o to ako si človek dokáže knihu vydať sám. Náhle som si uvedomil, že len v mojom okolí existuje pomerne široká skupina ľudí, ktorí sa už nad vydaním knihy zamýšľali. Či už s vážnym záujmom, alebo len tak zo zvedavosti, hľadali odpoveď na otázku „Ako môžem vydať knihu?". To všetko ma inšpirovalo k tomu aby som svoje „zážitky" z vydávania knihy spracoval do podoby písaného seriálu a podelil sa tak o ne s tými z Vás, ktorých to zaujíma. Verím, že to ušetrí čas, či sklamania každému, kto nechce tvrdohlavo od znova prešľapávať cestičku, po ktorej už kráčal niekto pred ním.

V niekoľkých častiach seriálu, ktorého prvú časť práve čítate, sa tak spoločne pozrieme na to, čím všetkým treba prejsť pred tým, než sa Vaša kniha objaví na pultoch. Netrúfam si samozrejme tvrdiť, že mnou prešľapaný chodníček je jediný, či najlepší z tých, ktoré vedú k cieľu. Faktom ale je, že k cieľu vedie a verím, že kto chce, dokáže sa z mojej cesty poučiť a prípadne si tú svoju skrátiť či vylepšiť. Možno sa neskôr rozhodne o svoje skúsenosti podeliť s ostatnými tiež. Ak ste pripravení môžeme teda začať. Ale ešte nie s vydávaním knihy. V úvode sa pozrieme na to, čo by ste mali vedieť skôr ako sa knihu rozhodnete vydať sami.

Bolo by ozaj naivné myslieť si, že vydávať knihu sám je to najlepšie čo vás môže pri Vašej autorskej práci stretnúť. Vydávanie knihy je činnosť ako každá iná a vyžaduje si čas, energiu, zručnosti a v neposlednom rade aj finančné prostriedky. Preto, skôr ako začnete knihu vydávať sami, je dobré urobiť si jasno v tom, či máte voľný čas, dostatok energie, potrebné zručnosti a  nevyhnutné finančné prostriedky. Na stranách tohto seriálu si celý proces vydávania knihy priblížime aj z hľadiska času a financií, aby ste získali jasnejšiu predstavu aj týchto aspektoch vydávania knihy. Verím, že sa na konci seriálu budete vedieť správne rozhodnúť či čas, energiu a financie, ktoré máte, použije na vydanie knihy alebo ich radšej „premrháte" inak. Ale zamyslime sa v úvode nad tým aký je rozdiel medzi tým vydať knihu cez vydavateľstvo a vydať si ju sám.

Asi ste už počuli príslovie, že: „Každá minca má dve strany a nemôžete mať jednu bez tej druhej." Platí to aj pre vydávanie knihy. Ak sa rozhodnete knihu vydať sami môžete získať niekoľko výhod a rovnako tak o niektoré výhody prídete. Asi hlavnou výhodou vydávania knihy vo vlastnej réžii je skutočnosť, že máte všetko vo vlastných rukách. Nemusíte nikoho presviedčať o kvalite svojho príbehu ani o vašich štylistických zručnostiach. Nemusíte čakať mesiace na posúdenie svojho rukopisu vydavateľstvom, ani robiť kompromisy pokiaľ ide o reklamu vašej knihy. Paradoxne najväčšou nevýhodou, keď sa rozhodnete knihu vydať sami, je fakt, že máte všetko vo vlastných rukách. Nemáte na svoj rukopis názor vydavateľa, ktorý už podobných diel čítal stovky či tisíce a má vaše dielo s čím porovnať. Nemáte ani pomoc vydavateľa s reklamou a marketingom knihy, ktoré tiež budete potrebovať. Máte skrátka iba vieru vo vlastné schopnosti a odhodlanie vsadiť na vlastný úspech vlastné peniaze. A je iba na vás, či  tieto skutočnosti chápete skôr ako výhodu či nevýhodu.

Asi ste už počuli aj to, že vydavatelia nevydávajú knihy debutantov radi alebo lepšie povedané často. Núka sa otázka prečo je to tak. Pokúsim sa to vysvetliť na príklade. V jednej americkej komédii z 80-tych rokov sa hlavný hrdina sťažuje svojmu priateľovi, že sa mu nepodarilo získať úver od banky, nakoľko vraj nie je dostatočne solventný. Jeho priateľ to komentuje slovami: „S bankami to máš tak. Úver ti poskytnú až keď im dokážeš, že ho nepotrebuješ." Tento vtipný výrok by sa podľa mňa dal parafrázovať aj do oblasti vydávania kníh. „Vydavateľstvo vám knihu vydá až keď im dokážete, že ich nepotrebujete." Ale pozor! Žiadnu averziu voči vydavateľstvám v tom výroku nehľadajte! Opatrnosť vydavateľov je úplne normálna a na malom duševnom cvičení si ukážeme prečo.

1. Skúste vymenovať päť autorov, ktorých ste v poslednom období čítali a páčili sa vám.

Som presvedčený, že to dokážete bez akýchkoľvek problémov.

2. Skúste teraz vymenovať od každého z uvedených autorov názov jednej knihy, ktorá sa vám páčila.

Nepochybujem, že hoci to bude trochu ťažšie ako úloha v bode 1, stále to ešte dokážete.

3. A teraz skúste vymenovať vydavateľstvá, ktoré tie knihy vydali.

Asi sa teraz pýtate načo je toto mentálne cvičenie dobré. Je dobré na to, aby ste si skôr, než začnete knihu vydávať sami, uvedomili veľmi dôležitú vec. A síce odpoveď na otázku?: „Čo knihy predáva?"

Knihy predáva meno autora! (pretože meno autora je to čo si čitatelia pamätajú.)

A tu sa dostávame opäť k otázke debutujúcich autorov a slabého záujmu vydavateľstiev ich vydávať. Odpoveď je v zásade jednoduchá. Vydať začínajúceho autora (a ešte na malom slovenskom trhu) je zložité práve preto, že začínajúci autor nemá meno.

Doma ma vždy učili, že ak chce človek nejakú konkrétnu situáciu naozaj pochopiť nestačí sa na ňu pozerať z jednej strany. Je potrebné vedieť sa pozrieť z rôznych strán. Platí to aj pre vydávanie kníh. Pohľad autora knihy je jasný. Máte v hlave nápad a rozhodnete sa písať. Máte svoj vlastný štýl písania a po mesiacoch práce svoj rukopis dokončíte. Ste presvedčený, že vaša kniha je dobrá. Lenže, ukážte mi autora, ktorý si to o svojej knihe nemyslí. Krutou realitou života každého spisovateľa je konfrontácia jeho knihy s čitateľmi. To či je Vaša kniha dobrá (z komerčného hľadiska) neurčujete vy! Určujú to čitatelia, svojím záujmom knihu si kúpiť. V tejto fáze začne väčšina začínajúcich autorov „bľabotať" niečo o umení a o tom, že ich názor čitateľa a komerčný pohľad nezaujíma a oni chcú iba vydať „umelecky hodnotné" dielo. Na to sa dajú povedať iba dve veci. Ak chcete vydať knihu, ktorá bude tak povediac „menšinová" môžete sa uchádzať o rôzne príspevky napríklad zo Slovenského literárneho fondu, či iných organizácií a sponzorov. Po druhé, ak Vás názor čitateľa nezaujíma asi je dobré vrátiť sa o krok späť a spýtať sa sám seba prečo chcete knihu vlastne vydať. Ak je to ozaj tak a ste presvedčený, že nikto nie je hoden vnímať hodnotu vášho diela, tak skrátka dopíšte rukopis a nikomu ho neukazujte! Nechajte si svoje skvelé dielo pre seba! Ale na to aby ste si rukopis nechali doma v šuplíku nepotrebujete ani vydavateľa ani knihu nemusíte vydávať sami. Preto dedukujem, že ak ste sa dočítali až sem názor čitateľa Vás zaujíma. A názor čitateľov zaujíma samozrejme aj vydavateľa! Písanie, ktoré je pre Vás možno iba zábavou, je pre vydavateľa biznis. S trochou nadsádzky sa dá povedať, že vydavateľa nezaujíma, či je váš príbeh dobrý. Zaujíma ho či sa bude predávať. Ak sa vám zdá takýto postoj vydavateľstiev „plytký" pokúste sa na to pozrieť z ich strany. Prácou vydavateľa je pripraviť knihu na vydanie, tak aby mu predaj knihy pokryl všetky náklady s vydaním spojené a pokiaľ možno aby na tom niečo aj zarobil. Mali by ste sa naučiť takto na vydávanie kníh pozerať. Koniec koncov idete si knihu vydávať sami. Idete sa stať vydavateľom.

Priznám sa, že vašu umeleckú dušu s týmto komerčným pohľadom na svet nekonfrontujem hneď v úvode náhodou. Robím to úplne zámerne aby som vám ozrejmil rozdiel medzi dvoma rolami, ktoré vedľa seba vo svete kníh existujú. Na jednej strane je to rola autora, ktorý má za úlohu vytvoriť príbeh a z pravidla nechce svoju tvorbu obmedzovať, ani korigovať, žiadnymi „ekonomicko-politickými mantinelmi". Na strane druhej je tu rola vydavateľa, ktorý okrem činností v súvislosti s vydaním knihy, akými sú napríklad tlač a distribúcia, musí riešiť aj obchodné otázky a jeho prvoradou úlohou je na predaji knihy zarobiť. Tým nemám na mysli nič negatívne. Ak sa na vydávanie kníh pozriete ako na činnosť, ktorá sa má robiť dobre a dlhodobo potrebujete zabezpečiť jej ekonomickú životaschopnosť. Ako vydavateľ si nemôžete dovoliť (dlhodobo a opakovane) na Vami vydaných knihách prerábať. Preto je pohľad vydavateľa na knihu iný ako ten autorský. Vydavateľ z pravidla neskĺzne do slepého zamilovania sa do diela (čo sa autorovi stane veľmi ľahko) a v jeho pohľade na knihu prevláda skôr ekonomický pragmatizmus skrytý za otázkou: „Bude to na ľudí fungovať aj keď toho chlapíka nikto nepozná?"

Situácia autor vs. vydavateľ sa ale trochu zamotá, keď sa ocitnete v oboch roliach naraz, čo je presne ten prípad ak sa rozhodnete knihu vydať sami. V takej situácii si treba uvedomiť, že si musíte uchovať oba pohľady na jednu a tú istú vec, pohľad autora aj vydavateľa. Je tiež dôležité poznať rozdiel medzi týmito rolami a vedieť kedy, ktorú rolu vlastne zastávate. V každej z týchto rolí je dôležité robiť to poriadne. Ak sa rozhodnete zastávať rolu vydavateľa svojej vlastnej knihy nemôžete sa v nej správať ako autor. Nemôžete sa slepo zamilovať do vlastného rukopisu a ignorovať ekonomické aspekty vydávania knihy. Preto prosím nesúďte vydavateľov za ich postoje voči začínajúcim autorom! Radšej sa pozrite na svet knihy z ich strany a naučte sa uvažovať ako oni. Ako vydavateľovi vlastnej knihy Vám to môže iba pomôcť.

Knihy predáva meno autora! Toto už viete a pamätajte si to! Veľa ľudí toto pravidlo nepozná a ďalší ho poznať nechcú. Majú predstavu, že knihu predáva príbeh. V určitom zmysle áno, ale celé je to podstatne zložitejšie. Zamyslite sa nad priemernou knihou, ktorá má asi tristo strán. Nech je Váš príbeh akýkoľvek, dobrý alebo zlý, čitateľ nemá v kníhkupectve čas prečítať si príbeh celý a urobiť si naň názor. Názor si urobí až keď si knihu kúpi a prečíta. Preto je prvoradou úlohou vydavateľa (aj Vašou keď ste v roli vydavateľa) presvedčiť čitateľa aby si knihu kúpil. Pre renomovaných autorov je to jednoduchšie. Majú na trhu meno. Ich knihu si ľudia kupujú bez toho aby v knihe zalistovali. Podobne ako kupujú známe pracie prášky alebo čierny sladený nápoj od americkej firmy s červeno-bielym logom. Predpokladám, že viete o ktorej firme je reč. Má skrátka na trhu svoje meno. Ak ste začínajúci autor túto výhodu nemáte. Dokonca aj etablované vydavateľstvá, ak Vaše dielo vydajú, tak v relatívne nízkom náklade. A to práve preto, že vedia, že meno nemáte. Vedia, že aj u slávnych autorov sa krivky predaja začali šplhať vysoko hore až po tretej či štvrtej knihe. Samozrejme česť výnimkám. Uspieť na poli písania kníh (veľmi podobné je to v iných umeleckých odvetviach ako je hudba či film) je skrátka beh na dlhé trate. Ak to s písaním myslíte vážne hneď v úvode zabudnite na to, že vydáte jednu knihu a podľa jej úspechu sa rozhodnete čo s Vaším písaním ďalej.

Dobrou správou ale je, že kniha je vždy subjektívnym umením. Hoci je text v knihe stále rovnaký, každý čitateľ ho vníma inak. Všetko čo píšete vyvoláva vo vás, ako autorovi, nejaký pocit. V rôznych čitateľoch môže však ten istý text vyvolať pocity odlišné. Je to normálne. Každý čitateľ „projektuje" text knihy cez svoju vlastnú osobnosť a momentálne duševné rozpoloženie. To spôsobuje, že ten istý text rôzny čitatelia vnímajú inak. Keď som druhýkrát upravoval text mojej knihy KOMPARZISTI - Epizóda I. Josh Parker manželka, ktorá ju priebežne čítala, mi naznačila, že jej na začiatku každej kapitoly chýbajú pasáže, ktoré by čitateľa trochu „vtiahli". Posadil som sa za počítač a na začiatok každej kapitoly som dopísal jeden či dva odseky, podobné ako ten nasledovný:

Bolo takmer jedenásť a bola doma sama. O tomto čase to bolo nezvyčajné. Už tu mal dávno byť. Znepokojovalo ju to. V hlave si prehrávala najhoršie možné scenáre. Keď prešla všetky, začala odznova. Chodila po izbe sem a tam. Nepomáhalo to. Bála sa o neho. Volala mu, ale nedvíhal. Nezvykol to robiť. Volala teda na políciu. Vraj ešte nie je nezvestný. Až o štyridsaťosem hodín. Má teda počkať. Čakala. Začula zvuk na terase a spozornela. Rázne sa vybrala smerom ku dverám. Srdce jej búšilo. Siahla na kľučku a verila. Verila, že neuvidí mužov v uniforme so smutným výrazom. Otvorila."

Zámerne som sa v týchto odsekoch vyhýbal pomenovaniu postáv. Snažil som sa písať krátke, až holé vety. Snažil som sa prebudiť zvedavosť čitateľa a zvýšiť tak tempo, ktorým túto pasáž bude čítať. Keby som mal povedať čo pri čítaní týchto riadkov cítim ja povedal by som: „že ich čítam veľmi rýchlo, až dychtivo, v očakávaní čo bude nasledovať." Keď som podľa tohto prístupu celú knihu upravil, moja manželka si niektoré časti znova prečítala. Zhodnotila to slovami: „To čo si tam doplnil je dobré. Zvoľňuje to tempo čítania." Asi o osem mesiacov, keď si knihu už po jej vydaní prečítala moja kolegyňa povedala mi: „Veľmi sa mi páčili pasáže, kde si písal krátke vety a nepomenovával postavy. Nútilo ma to rýchlo čítať ďalej."

Vysvetľujem to preto, že ako autor si asi kladiete otázku, či sa vaša kniha bude ľuďom páčiť. Ak sa na to pozriete z vyššie uvedené pohľadu zistíte, že odpoveď na Vašu otázku znie: „komu ako." Skrátka budú takí, ktorým sa páčiť bude a budú takí, ktorým sa naopak páčiť nebude. Dokonca ani všetkým, ktorým sa vaša kniha páčiť bude sa nebude páčiť rovnako. A ani tým, ktorým sa vaša kniha páčiť nebude sa nebude všetkým nepáčiť rovnako :). Ak si na internete prečítate názory čitateľov aj na knihy renomovaných autorov zistíte, že sa tiež rôznia. Určitá skupina čitateľov knihu pochváli a ďalšia je z tej istej knihy sklamaná. Je to úplne bežné a nie len pre knihy. Tomu sa vraví vkus. Každému sa proste páči niečo iné. Pamätajte si preto, že nemôžete napísať text, ktorý sa bude páčiť všetkým čitateľom rovnako. Vašou úlohou, ako autora, ale je urobiť všetko preto aby tých ľudí, ktorým sa váš text páči bolo čo najviac. Tomu sa hovorí mať dobrý štýl. A vašou úlohou ako vydavateľa je túto skupinu ľudí nájsť a knihu im predať. Tomu sa hovorí mať dobrý marketing. A keď sa Vám to podarí, začnete si medzi čitateľmi budovať meno.

Knihy predáva meno autora! Znovu to opakujem lebo je to dôležité. Zopakujem vám aj to, že vybudovať si meno je beh na dlhé trate. Ak tomu neveríte vymenujte troch autorov, ktorých poznáte, ale takých, ktorí vydali iba jednu knihu! Nemyslím takých od ktorých ste Vy čítali iba jednu knihu. Myslím takých, ktorí iba jednu knihu vydali. Zistíte, že nájsť takých nie je vôbec jednoduché. Z toho vyplýva ponaučenie, že ak si chcete vybudovať meno budete pravdepodobne musieť publikovať viac. A nie len knihy. Možno aj články, či seriály ako je tento. Aby si ľudia na Vaše autorské meno začali zvykať :).

Na záver I. časti sa logicky ešte hodí upútavka na to čo bude nasledovať. Pripájam teda zoznam tém, ktorým sa budeme postupne venovať v nasledovných častiach:

  • Tvorba rukopisu

    • Kostra príbehu

    • Ako ľuďom písať myšlienky

    • Technické aspekty rukopisu

  • Ochrana autorských práv

  • Jazyková korektúra

  • Získanie ISBN

  • Tlačiarenská terminológia

  • Zalomenie do strán

  • Tvorba obálky

  • EAN kód

  • Finálna kontrola

  • Tlač knihy

  • Povinné výtlačky

  • Poplatky

  • Krst

  • Distribúcia

  • Marketing

  • Rozpočet

Toľko teda I. - úvodná časť seriálu na tému „Ako vydať knihu". V ďalšej časti sa podrobnejšie pozrieme na tvorbu rukopisu a na to ako udržať príbeh „po hromade". Ak sa vám seriál páči nezabudnite, že na sociálnej sieti Facebook môžete požiadať o pridanie do skupiny https://www.facebook.com/groups/148316455254259/ kde nájdete všetky zverejnené diely seriálu, vo formáte PDF a rovnako informácie o mojich ďalších aktivitách.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?