10. marec - Deň otvorených očí

Autor: Boris Rybár | 24.2.2012 o 13:44 | Karma článku: 9,34 | Prečítané:  744x

Na futbale mám rád prechody z obrany do útoku. Keď sa to urobí dobre je to vzrušujúce a zábavné zároveň. Na politike bývajú pozoruhodné skôr prechody z útoku do obrany. Bývajú zbabrané a zároveň tragikomické. A podobne ako nám ich v minulosti predviedli „bradaté" politické strany v týchto dňoch nám to isté predvádza SaS a Richard Sulík.  

Opäť sa ukazuje stará známa pravda, že byť proti niečomu je podstatne ľahšie ako byť za niečo. Byť proti, na to stačí nájsť si cieľ, zobrať šíp, napnúť tetivu a vystreliť. Ak máte trochu praxe trafíte presne a neporaníte si pri tom predlaktie. Presne takto strieľal Richard Sulík a jeho SaS pri svojom vstupe do politiky na politických dinosaurov typu Fica, Dzurindu či Bugára. Sľuboval novú politickú kultúru a vyčistenie politiky od korupcie.

V týchto dňoch si môže Richard Sulík na vlastnej koži vyskúšať aké to je „keď sa z lovca stáva korisť". Má príležitosť pocítiť, že s tulcom plným vlastných šípov na chrbte a lukom v ruke nie je vôbec jednoduché vyhýbať sa šípom čo po ňom strieľajú ostatní. Ani na jeho vlastné výstrely mu už neostáva toľko času ako pred tým.

Odľahčene sa dá povedať, že Richard Sulík prezlieka kabát! Ešte pred časom pobehoval v drese Supermana s veľkým „S" na hrudi. Dnes si zverejnenými videonahrávkami s podnikateľom Kočnerom navliekol iný úbor. Na hruď, chrbát, čelo aj r.ť si nakreslil sériu sústredných kružníc doplnenú o zameriavací kríž. A funguje to! Dokonca aj ja, exsympatizant, vyťahujem z tulca tento blog, napínam tetivu a ...

(Znovu) trochu odľahčene sa dá povedať, že tento úbor Richardovi Sulíkovi „tematicky sedí lepšie" ako úbor supermana. Ten by sa rozhodne ako Richard Sulík nesprával. Ani v drese supermana a ani v obleku novinára Clarka Kenta. A rozhodne nie v úlohe druhého najvyššieho ústavného činiteľa! Jedine, že by mu (opäť trochu odľahčene) Kočner do tej minerálky namiešal aj „Kryptonit". Ale podobne ako Sulík nie je superman, Kočner nie je Lex Luthor! Nemôže za všetky problémy v našom „Metropolise"

Na futbale mám rád, že má svoje princípy. Útok sa hrá inak ako obrana. Aj politika má svoj princípy. Inak sa do nej vstupuje a inak zotrváva. Vždy keď sa objaví nová „strana spásy" začne hrať divácky atraktívnu útočnú hru. Keď sú na ihrisku už nejakú tú minútku, ukáže sa aj to, ako vedia hrať v obrane. Zpravidla hrajú podobne nechutne ako tí, ktorých za obranu, ešte pred časom kritizovali. Robia rovnaké kľučky, úskoky a rovnako zúfalo pozerajú na časomieru, ktorá im dožičí prestávku.

Presne preto si môžete z úst pána Mihála, vypočuť k videám Richarda Sulíka, iba naučenú frázu o tom ako „niektoré skupiny chcú kompromitovať SaS". To, že sa ich predseda a predseda parlamentu v roku 2010 otvorene bavil o kupovaní hlasov poslancov je  asi nepodstatné. To, že hovoril o prípadnej podpore Mikloša na poste premiéra je tiež nepodstatné, lebo podľa verejných vyhlásení: „SaS za Ivetou Radičovou vždy stála!". Podčiarknuté a zrátané skupina Kočner - Sulík dosť výrazne kompromituje SaS.

Na futbale býva niekedy smutné, že je to tímový šport. Ak jeden urobí fatálnu chybu, doplatí na to celý tím. Aj preto tímy, často divácky neatraktívnym spôsobom, zachraňujú fatálne chyby svojich hráčov.  Po čase si ani neuvedomia, že už nehrajú za výsledok ale iba za záchranu tímu! A to je presne  ten moment, keď sa fanúšik začne nudiť a poobzerá sa po novom tíme.

Na politike nemám rád, že núti ľudí „privierať oči". Čo už môže taký Mihál k tomu vlastne povedať? Bez ohľadu na to či o tom vedel alebo sa to dozvedel včera, ako my ostatní, sedí v zelenom vlaku, ktorého nasledovná zastávka je plánovaná na 10. Marca 2012, do budovy parlamentu. Priviera oči lebo vie, že vlak tam buď dorazí celý alebo vôbec. Podobne ako masa v SDKÚ iba so zatajeným dychom sleduje ako hlboko ich lojalita k tímu SDKÚ vlastne stiahne. Smutným dôsledkom tohto princípu je fakt, že po určitom čase je politika už iba nástrojom pre jednotlivé strany, aby s privretými očami svojich členov a voličov ostali pri moci. Verejné ospravedlnenie do médií je pri tom vždy rovnaké: „Sme lepší ako tí druhí! Čo sme mali robiť ak sme nechceli aby sa vrátil XY?"

Na privretých očiach nemám rád, že cez ne nie je vidieť! Kam našu krajinu dovedú kormidelníci s privretými očami môžeme vidieť na „gorilách" a počuť na hlasoch podobných Ficovmu. Môžeme to vidieť ak sme neprivreli oči! Môžeme to počuť ak sme si nezapchali uši! V týchto dňoch je to pre pravicového voliča o to ťažšie, že nás privierať oči nútia tí, ktorí nás ešte nedávno vyzývali na ich otvorenie.

Preto sa Richard Sulík dnes tvári, že jeho nechutný rozhovor v úlohe predsedu parlamentu je vlastne súkromný a video ilegálne. Ústava predsa každému garantuje právo na súkromie a preto by sme mali privrieť oči nad tým čo predseda parlamentu robí v súkromí. Rovnako tak by sme mali privrieť oči nad tým čo robia predstavitelia SDKÚ v byte na Vazovovej, čo robia zástupcovia finančnej skupiny u premiérky v dome. Tiež by sme mali zavrieť oči nad tým, že Igor Matovič všetkých vyzýva k odpovediam na svoje otázky ale odpovediam na otázky druhých sa vyhýba. Mali by sme asi privrieť oči aj nad tým, že Róbert Fico má niekde „imitátora", ktorý z neznámych dôvodov od vystúpenia v roku 2010 už nikdy poriadne nevystupoval.

Možno by sme mali privrieť oči aj nad tým a 50% ľudí to už urobilo, že 10. marca 2012 bude Deň otvorených očí. Možno by sme spravili lepšie keby sme v ten deň nikam nešli. Lenže privieranie očí nie je nič iné ako „dobrovoľná slepota!". A to, že nevidíte na cestu ešte neznamená, že nenarazíte. Aj preto pôjdem na deň otvorených očí hoci to bude ťažšie ako inokedy!

Na futbale mám rád, že je relatívny. Vždy keď jeden tím beží do útoku druhý sa ponáhľa do obrany. A vždy keď vidím zaujímavý útok pýtam sa: „prečo ste chlapci takto nehrali od začiatku?". Presne to mi napadá keď vidím nechutné a ilegálne nahrávky zverejnené po dvoch rokoch. Podčiarknuté a zrátané je to takto: Sulík nie je štátnik a už pred dvoma rokmi sa znemožnil. Niekto to o ňom vie ale dva roky si to nechal pre seba. Teraz nám ho hodil ako korisť. Ale potravinový reťazec je neúprosný! To čo je pre jedného korisť je pre druhého iba návnada. A ten kto sa cíti lovcom sa ľahko môže stať korisťou. Mať jasno v tom, kto je kto a akú úlohu hráte Vy, si vyžaduje schopnosť v džungli zastaviť a potichu sledovať dianie na okolo. A dôležité je samozrejme nezatvárať pri tom oči!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?