Za oponou eurovalu

Autor: Boris Rybár | 21.9.2011 o 6:20 | Karma článku: 10,31 | Prečítané:  1714x

Pred niekoľkými rokmi som mohol pokojne kandidovať za čestného predsedu fanklubu Euronadšencov. Predstava spoločnej meny a sveta „bez hraníc" ma skutočne rajcovala.  Od kedy ale  začalo krachovať Grécko môj názor na spoločnú Európu prechádza tak povediac „transformáciou". Zdá sa, že namiesto očakávanej rozkoše nastupujú na scénu skôr spoločné straty a dlhy bez hraníc.

S trochou irónie sa dá povedať, že Európe sa jednota darí aspoň v otázke zadlžovania. Počty krajín v červených číslach, ktoré doteraz úspešne falšovali reporty zasielané do Bruselu pribúdajú podstatne rýchlejšie ako žlté hviezdičky na modrej vlajke.  Nikto nevie čo bude nasledovať a celá Európa hľadá univerzálne riešenie problému dlhov. Ale dobrá otázka je „či dlhy sú ten problém, ktorý má Európa?"

So záujmom som si prečítal leták SaS a musím povedať, že ma z polovice presvedčil. Z polovice preto, že ako pri iných politických „produktoch" mám z neho pocit iba polovičnej informácie vytrhnutej z kontextu. Dá sa súhlasiť s tým, že nedáva ekonomický a ani morálny zmysel, zadlžovať sa iba preto aby nezodpovedné krajiny mali vyššie dôchodky ako máme my. Dá sa súhlasiť aj s tým, že ak má fungovať trhový princíp musia súkromné subjekty aj štáty niesť zodpovednosť za zlé investície a hospodárenie a v určitom momente niekto musí akceptovať stratu. Jej prenášanie na plecia ostatných iba prestavuje údaj na ciferníku tejto časovanej bomby. Ale to všetko sú žiaľ iba malé kocky z mozaiky krutej reality.

Jej krutosť spočíva v odpovedi na nasledovnú otázku: „V akej Európe by ste chceli žiť?" Nebudem odpovedať za Vás, ale za seba poviem, že ja by som chcel v slušnej a takej, ktorá je postavená na zdravých princípoch a skutočných hodnotách. Ak ste ale čítali leták SaS pozorne, potom už viete, že v takej Európe žiaľ nežijeme. S eurovalom ani bez neho. Žijeme v Európe, kde mašinéria úradníkov vymýšľa pravidlá, ktoré oni sami aj členské krajiny porušujú. Otázka by preto mala znieť „prečo v takej Európe vôbec chceme byť?" Prečo sa bavíme „iba" o podpore či nepodpore eurovalu a nebavíme sa rovno o utratení tohto chorého „mačkopsa"?

Obávam sa, že odpoveď je opäť krutejšia ako sa na prvý pohľad môže zdať. Ak SaS odmieta podporiť euroval evidentne tým háji záujem Slovenska a to sa mi zdá byť v poriadku. Ak Grécko žiada ďalšiu pôžičku evidentne tým háji záujem grékov a im sa to asi tiež javí v poriadku. Ak Nemecko a Francúzko chcú navýšiť euroval evidentne tým hája záujmy svojich bánk a nepochybujem o tom, že ich občanom sa to javí v poriadku. Problém tohto odstavca, a celej Európy, je žiaľ v tom, že je plný čiastkových a skupinových záujmov a spoločný záujem tam chýba.

Nemyslel som si, že to niekedy poviem, ale „na spoločnú Európu je priskoro!" Okrem spoločného trhu, meny a zrušenia hraníc nič spoločné nepriniesla. Možno sa Vám to zdá byť dosť, ale spýtajte sa sami seba: „Prečo by ste chceli bývať v spoločnom byte a zdielať bankový účet s niekým, s kým nemáte spoločné nič iné?" A čo má Európa spoločné sme mohli už veľa krát vidieť napríklad pri snahách o Európsku ústavu, spoločnú fiškálnu či daňovú politiku. Vždy to skončilo rovnakou odpoveďou: „zachovajme si svoju suverenitu a tradície." Európa je skrátka pre väčšinu členských štátov iba spoločným ihriskom, na ktorom sa ale každý snaží hrať svoju vlastnú hru. Spoločným prasiatkom, o ktorom sa každý nazdáva, že z neho vyberie viac ako do neho vložil. V tejto súvislosti mi napadá parafráza úspešnej reklamy: „A keď to vydržíš niekoľko rokov, uprednostňovať svoje záujmy, tak uvidíš zlaté prasiatko! A oci? A bude mať aj také veľké dlhy? Dlhy? Musíš vydržať a budú aj dlhy! Nie, nie, ja nemusím, ja už ho vidím."

Vo svetle týchto skutočností dokonca aj známa Bruselská postavička cikajúceho chlapca dostáva novú symboliku. Namiesto spoločného „Kto neciká s nami ciká proti nám" je to skôr individuálne „Kto koho prečúra?"

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?