Kto je tu doma?

Autor: Boris Rybár | 6.5.2011 o 20:17 | Karma článku: 10,49 | Prečítané:  2807x

Keď sa začali aktuálne prebiehajúce MS v ľadovom hokeji, naša fanúšikovská obec si osvojila pokrik: „My sme tu doma!" Akoby chcela všetkým mužstvám, aj ich fanúšikom, naznačiť komu tieto majstrovstvá patria. Športový osud to ale zariadil inak. Zdá sa, že sme výborní hostitelia a pocit domova a radosti z výhier sme dopriali aj hosťom.

Nie, nebojte sa! Toto nie je ďalší z príspevkov s cieľom „kopnúť" si do našich hokejistov. Nemienim tu rozoberať teóriu relativity a ani iné teórie. Teda ani teóriu o postupe do štvrťfinále. Skôr sa snažím nahliadnúť do duše hokejového fanúšika a vyburcovať fanúšikov k ešte väčšej podpore. Poďme ale po poriadku.

Vždy ma najviac pobavia vyjadrenia ako „nemáme na to", či „sme majstri sveta". V tejto súvislosti by bolo asi dobré povedať si kto je to „my"? Sme „my" tí, čo sedia doma pri televízoroch a prepínajú zo Šeherezády na športový kanál aby mali v živote aspoň trocha pohybu? Alebo sme „my" tí, čo v snahe podporiť atmosféru postávame odetí v národných farbách vo fanúšikovských zónach, či posedávame v reštauráciách a dvíhame prázdne ruky k oblohe zakaždým keď puk prejde za modrú čiaru súpera? Že ruky s pohárikom dvíhame k ústam aj častejšie to teraz zanedbajme. Ak sme toto „my" tak potom máme pravdu v tom, že „my" na to nemáme.

Ak na to od nás niekto má, tak je to úzka skupina ľudí, ktorí svoje životy zasvätili niečomu inému ako prepínaniu televízora a pokrikovaniu. Nie, vôbec nechcem uraziť fanúšika a jeho pokrik, lebo ten je pre každý šport dôležitý. Iba by som chcel aby či už naša reprezentácia vyhráva alebo prehráva, aby sme nehovorili o nás ale o nich. O chlapcoch, ktorí po náročných sezónach vo svojich kluboch, stovkách hodín v lietadle a na hoteloch, namiesto dovolenky pricestujú na Slovensko a navlečú na seba dresy so symbolmi našej štátnosti. O hráčoch, ktorí si vďaka úspešnej kariére nemusia dokazovať vôbec nič a dajú zo seba na ľade to najlepšie čo v nich je iba preto aby sme si mohli dokazovať niečo my ostatní. O chalanoch, ktorí drú na ľade aj mimo neho aby im za výkon mohol nadávať každý kto nehrá ani zďaleka tak dobre ako oni. Zvláštna nátura, títo reprezentanti.

Môžeme tu polemizovať o tom, či naši chlapci sú svetová špička alebo 9. na svete. Ale 1. alebo 12. stále sú to oni, nie my. My sa môžeme akurát zviesť na vlne ich slávy, alebo sa od nich dištancovať ak sa nám ich umiestnenie nezdá dosť dobré. Asi by som chcel veľa, ale chcel by som aby sme sa zbavili pocitu, že nám reprezentanti patria. Aby sme sa zbavili myslenia, že reprezentovať je povinnosť a aby sme chápali, že reprezentovať je výsada iba tých najlepších. Aby sme si uvedomili, že jediný správny spôsob ako vyjadriť nespokojnosť s hrou našich hráčov by bolo navliecť sa do výstroja a hrať lepšie ako chlapci čo tam hrajú. Máte na to? Ja nie.

Ak ani Vy, potom asi najlepšie čo môžeme urobiť je povzbudiť reprezentantov a povedať „Ďakujeme". Za to, že vďaka vám je mále päť miliónové Slovensko v ľadovom hokeji stále v tej najprestížnejšej svetovej skupine. Povedať im „fandíme vám" aby ste to dotiahli čo najďalej, lebo si to za roky driny zaslúžite. Ak to dokážeme, budeme krajinou kde je doma niekoľko dobrých hráčov ľadového hokeja a masa oddaných fanúšikov. Pamätajte na to prosím pri ďalších zápasoch. Je iba na našich hráčoch akými sú hráčmi a je iba na nás akými sme fanúšikmi. A sme tu doma. S nadávkami alebo s radosťou zo športu. Stačí si vybrať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?